Kulturistika

Arnold sa od detstva aktívne venoval športu. Ako trinásťročný sa venoval futbalu, ale po čase zistil, že jeho osobné výkony neboli dostatočne ocenené, stále sa hodnotilo len mužstvo ako celok. Začal hľadať niečo, kde by si mohol zmerať sily priamo muž proti mužovi. A tak svoje športové aktivity rozšíril o plávanie, vrh guľou a vrh oštepom. Ani tieto športy mu však nepriniesli plné uspokojenie. Až keď tréner poslal futbalové mužstvo do posilovne, Arnold zistil, že konečne našiel to čo hľadal.

Prvýkrát v živote videl ako sa obrovskí, potom zaliati muži trápia s činkami až sa im svaly napínajú na prasknutie. Arnold mal vtedy 15 rokov, výšku 180 cm ale vážil len 68 kg. Netrvalo dlho a jeho horlivosť si všimli aj ostatní kulturisti. Nemuseli vynaložiť ani veľa námahy, aby ho prehovorili ku kulturistike. S rozvíjaním Arnoldovho tela sa rýchlo zvyšovalo aj jeho sebavedomie. Veľmi rýchlo zistil, čo znamená mať postavu vzbudzujúcu rešpekt. Čím viac rástli jeho svaly, tým väčšej úcty sa mu dostávalo v škole, na ulici aj v posilovni. Aj napriek jeho veku, ho dospeli brali vážne. Jeho svalnatá postava taktiež ovplyvnila jeho vzťahy s vrstovníkmi. Zatiaľ čo chlapcom jeho postava väčšinou imponovala, dievčatá mali z neho zmiešané pocity. Pre niektoré to bolo odpudivé, na iné zas robila mohutná postava dobrý dojem. Vzbudzoval obdiv alebo odpor, akoby nebolo nič medzitým. On však chcel byť ešte mohutnejším. Vždy rád šokoval ľudí, a jeho postava bola na to vhodným prostriedkom. Tých, ktorí ho nebrali na vedomie našťastie nebolo príliš mnoho a to aj preto, že jeho otec bol miestným policajným dôstojníkom.

Prvý krok k úspešnej budúcnosti Arnold učinil v roku 1965, keď sa zúčastnil Majstrovstiev Európy juniorov v západonemeckom Stuttgarte. V tej dobe však slúžil v rakúskej armáde. Požiadal o povolenie opustiť posádku, ale to bolo zamietnuté, tak ju opustil na čierno. Keď prišiel na súťaž, nebol vôbec pripravený. Nevedel ako sa pohybovať po pódiu a dokonca si nepriniesol ani vlastný súťažný úbor - plavky. Do sveta kulturistiky vstúpil ako úplný nováčik. Aj napriek tomu zvíťazil a odštartoval tak svoju veľmi úspešnú kariéru. Po návrate k posádke ho však čakal týždeň vojenského väzenia. No svojim víťazstvom tak zapôsobil na svojích nadriadených, že po vypršaní trestu mu zriadili posilovňu, aby mohol naďalej pokračovať v tréningu. Ako každý chlapec v jeho veku, aj Arnold mal svoj idol. Bol to kulturista a herec Reg Park. Arnoldovi sa podarilo s ním aj stretnúť a neskôr ho dokonca aj poraziť v súťaži na majstrovstvách sveta NABBA v Londýne v roku 1970. Arnold sa však od svojho idolu veľa naučil. Nielen to ako sa stať lepším kulturistom, ale aj ako sa stať lepším človekom. Arnold bol spočiatku k svojmu okoliu veľmi agresívny, bitky boli na dennom poriadku. Reg Park ho však naučil byť gentlemanom. Arnoldov skutočný vzostup začal v roku 1967. Zúčastnil sa súťaže Mr.Universe v Londýne a svoje predsavzatie vyhrať titul aj splnil. Aby k tomu došlo, musel poraziť Dennisa Tinnerina, čerstvého držiteľa titulu Mr. America. Práve vtedy si ho všimol aj tréner Joe Weider, ktorý v ňom videl potenciál a tak ho neskôr pozval do Ameriky.

Tak ako je Arnold zodpovedný pri práci, tak sa dokáže aj odviazať pokiaľ ide o zábavu. Nerobilo mu žiadny problém prejsť sa po Mníchove za bieleho dňa v snehovej búrke len tak v plavkách. Keď ho nejaká slečna požiadala aby si vyzliekol tričko, súhlasil len pod podmienkou, že sa vyzlečie aj ona. Arnold je v každom prípade typ človeka, ktorý sa z neúspechu dokáže rýchlo spamätať. Kedykoľvek, keď prehral nejakú súťaž, dokázal si to aj rýchlo zdôvodniť. Disponoval veľkou svalovou hmotou, vedel ako trénovať, no chýbala mu presná svalová definícia a separácia, a nevedel takmer nič o správnej výžive. Preto sa rozhodol, že pôjde trénovať do Ameriky, kde by sa mohol naučiť všetko to, čo jeho súperi a využiť to proti nim. Na súťaži Mr. Olympia v roku 1969 sa Arnold na vlastnej koži presvedčil, prečo kubánca Sergia Olivu volajú "Mýtus". Bol známy tým, že sa pred súťažou donekonečna rozcvičoval a svoje svaly pumpoval aj dve hodiny denne. Nosieval dlhý masérsky plášť, ktorý odkladal až tesne pred vystúpením, takže nebolo možné posúdiť stav jeho svalstva. V ten večer Sergio Oliva Arnolda síce porazil, ale bolo to veľmi tesné víťazstvo, dokonca tesnejšie ako očakával Arnold. Bolo to však zároveň aj naposledy, čo ho porazil.

Arnoldove umiestnenia v kulturistických súťažiach

Arnoldove miery vo vrcholnej forme

(Mr. Olympia 1975, Južná Afrika)

Fotogaléria